6 najčastejších otázok o eure

Euro je mena členských štátov eurozóny, ktoré používajú tzv. jednotnú menu. Kým celá európska únia (EÚ) predstavuje jednotný trh, euro je zavedené len v eurozóne, teda len v časti EÚ.

- jednotný trh Európskej únie sa vyvíjal postupne od 80.rokov 20.storočia. Je charakterizovaný voľným pohybom tovaru, osôb, služieb a kapitálu. Tak si môže, napríklad, belgický spotrebiteľ kúpiť DVD prehrávač v Nemecku a vziať si ho domov. Odstránením menových obmedzení sa využívanie výhod jednotného trhu stáva zásluhou eura ešte jednoduchším.




Na zaistenie hospodárskej stability a preto, že jednotný trh s jednotnou menou je efektívnejší ako obchodovanie na mnohých trhoch a v mnohých menách. Náklady spotrebiteľov a podnikov sa znižujú a podporujú sa investície.

- S eurom je život jednoduchší, napríklad pri cestovaní či obchodovaní zanikla potreba vymienať národné meny. Jednotná mena navyše podporuje hospodársku stabilitu. To sú hlavné dôvody, prečo potrebujeme euro. Navyše, zásluhou jednotného trhu je EÚ najväčším obchodným blokom na svete, na základe čoho má náš hlas v medzinárodnom meradle väčší význam. Euro súčasne predstavuje aj politické rozhodnutie: európski vodcovia sa po storočí plnom konfliktov odhodlali posilniť jednotu v Európe - je to súčasť budovania európskej identity.




Rímska zmluva, podpísaná v roku 1957, požadovala bližšiu hospodársku a politickú koordináciu (slovnik) medzi členskými štátmi. Odvtedy členské štáty pracovali na integrácii svojich ekonomík, otvorení svojich trhov a stabilizácii vzájomných výmenných kurzov. V 70.rokoch 20.storočia sa dostala do popredia aj myšlienka jednotnej meny.

- Od 70.rokov 20.storočia sa členské štáty EÚ viackrát pokúsili zaviesť jednotnú menu. Vinou hospodárskej a menovej nestability však tieto snahy stroskotali. Nakoniec obdobie stabilných výmenných kurzov počas druhej polovice 80.rokov 20.storočia poskytlo impulz pre Delorsov plán jednotnej meny, schválený v roku 1989. To viedlo k podpísaniu Maastrichtskej zmluvy v roku 1992, v ktorej sa stanovili pravidlá a definovali detaily pre hospodársku konvergenciu (slovnik) a zavedenie eura ako zúčtovacej jednotky v roku 1999, tri roky pred zavedením bankoviek a mincí 2002.




V roku 1999 prijalo euro jedenásť členských štátov (pozri mapu v pravom okraji); v roku 2001 sa k nim pripojilo Grécko, v roku 2007 Slovinsko a v roku 2008 Cyprus a Malta. Tieto krajiny tvoria eurozónu. Ostatné členské štáty majú výnimočný štatút alebo sa pripravujú na vstup do eurozóny.

- Všetky členské štáty EÚ sa zaviazali prijať euro, okrem Spojeného kráľovstva a Dánska, ktoré využili možnosť výnimky na základe Zmluvy, hoci stále sa môžu stať členmi eurozóny, ak budú chcieť. Od všetkých krajín. okrem Spojeného kráľovstva, sa vyžaduje právna a hospodárska konvergencia a splnenie všetkých kritérií - verejný deficit (slovnik) a dlh, inflácia (slovnik), úrokové miery a stabilný výmenný kurz. Nové členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 a 2007 sú na ceste k prijatiu eura: tri z nich už euro zaviedli - Slovinsko, Cyprus a Malta. Zvyšné krajiny by tak mali urobiť v priebehu nasledujúcich rokov. Eurozónu tvorí viac ako 320 miliónov ľudi, dve tretiny obyvateľov EÚ, a ak do nej vstúpia všetky členské štáty, na ktoré sa nevzťahuje výnimka, vzrastie počet obyvateľov eurozóny na viac ako 430 miliónov.





Prostredníctvom nezávislej Európskej centrálnej banky,ECB, ktorá riadi spoločnú menovú politiku a tiež úzkou koordináciou (slovnik) tvorby hospodárskej politiky medzi členskými štátmi v rámci Zmluvy a Paktu stability a rastu.


- Tvorbu hospodárskej politiky tvoria tri prvky: menová politika, ktorá zaisťuje stabilitu cien; fiškálna politika, ktorá sa zaoberá štátnymi príjmami a výdavkami; a politiky súvisiace s fungovaním trhov, napríklad trhu výrobkov, práce a kapitálu. V eurozóne nezávislá ECB rozhoduje o jednotnej menovej politike, aby bola zaistená stabilita cien. Členské štáty riadia svoje ekonomiky, rozhodujú pritom o daniach a výdavkoch v rámci spoločných pravidiel stanovených Zmluvou o založení EÚ a Paktom stability a rastu. V týchto pravidlách sa stanovili limity pre štátne deficity (slovnik) a dlhy, aby bol zaistený náležitý stav verejných financií. Členské štáty spolupracujú aj v rámci iniciatívy na podporu rastu a vzniku pracovných miest. Rada ministrov a Komisia monitorujú politiky členských štátov, ich výkonnosť a dodržiavanie pravidiel Zmluvy a Paktu stability a rastu.





Stabilné ceny, nízke úrokové sadzby, eliminácia volatility (slovnik) výmenných kurzov a udržateľnosť verejných financií poskytujú v kombinácii s jednotným trhom najlepší rámec pre hospodársky rast, dlhodobé investície a vyššiu zamestnanosť v Európe.


- s jednotnou menou je cezhraničný obchod a cestovanie lacnejšie a jednoduchšie pre spotrebiteľov i podniky, pretože zanikli náklady a riziká súvisiace s výmennými kurzami. Transparentnosť cien v rámci jednotného trhu umožňuje jednoduché porovnanie, vyššiu konkurenciu a z toho vyplývajúce nižšie ceny. Hospodárska stabilita a stabilita cien znižujú riziká a umožňujú podnikom dlhodobé plánovanie, čím sa podporujú investície a zamestnanosť. Veľkosť a bohatsvo eurozóny chránia euro pred otrasmi zvonku a vďaka tomu je, rovnako ako americký dolár. príťažlivou medzinárodnou menou pre medzinárodný obchod, pôžičky a vytváranie rezerv.